Veľká noc patrí spolu s Vianocami k dvom najkrajším sviatkom v roku. Veľká noc je spojená najmä s cirkevnými tradíciami, no súčasne je aj oslavou príchodu jari a nového života. Veľká noc je plná symboliky, tradícií, obradných jedál a rozmanitosťou zvyklostí si zaslúži našu pozornosť nielen z cirkevného, ale aj z etnického hľadiska. Veríme, že sa nám v tomto blogu podarilo zhrnúť a vypichnúť tie najdôležitejšie zvyklosti a najzaujímavejšie symboly Veľkej noci. Tiež poskytnúť inšpirácie na privítanie jari v našich príbytkoch.
Každý deň iný zvyk
Veľkonočný týždeň sa začína Kvetnou nedeľou a končí sa Veľkonočnou nedeľou. Oslavy však pokračujú až do veľkonočného pondelka. Veľkonočný týždeň sa nazýva aj ako Veľký týždeň alebo pašiový týždeň. V tradičnom vidieckom prostredí sa ľudia na Zelený štvrtok, Veľký piatok a Bielu sobotu skoro ráno pred východom Slnka, umývali studenou tečúcou vodou, aby boli zdraví. Aj keď nepatríte medzi otužilcov, možno by bolo inšpiratívne sa aspoň v týchto dňoch osviežiť studenou vodou.
Kvetná nedeľa
Kvetná nedeľa je poslednou pôstnou nedeľou a otvára sa ňou veľkonočný tzv. pašiový týždeň. Na Kvetnú nedeľu sa zvykli v kostole svätiť zelené ratolesti. Išlo o pripomienku na vstup Ježiša do Jeruzalema, keď ho ľudia niekoľko dní pred jeho ukrižovaním vítali zelenými palmovými ratolesťami. Na väčšine Slovenska sa v kostoloch svätili rozkvitnuté rakytové prúty – bahniatka. Boli symbolom všetkého nového, zdravo sa rodiaceho. Gazdovia ich neskôr použili pri prvom vyháňaní dobytka na pašu, pri prvej orbe či sejbe. Ostatné posvätené bahniatka si domáci dávali za obrázky svätých či za drevené hrady. Počas búrky mali ochrániť dom pred bleskom.
Gazdiné zvykli v tento deň variť tradičné šúľance s makom, aby im narástli vysoké konope, alebo fazuľu, aby pekne kvitla a priniesla bohatú úrodu. Ak sa rozhodnete dodržať zvyk varenia fazule, máte ako moderné gazdiné výhodu, že vďaka tlakovým hrncom, môžete tráviť menej času pri sporáku. Čas varenia bielej fazule sa môže skrátiť na 40 minút, usporíte energiu a jedlo si zachová vyššiu nutričnú hodnotu.
Modrý pondelok
V tento deň sa zvykli zdobiť kostoly modrými látkami. Išlo o deň odpočinku, kedy sa nerobili žiadne práce v domácnosti.
Šedivý utorok
Začína sa s upratovaním celého obydlia a vymetaním pavučín z kútov.
Škaredá streda
Škaredá streda je spomienkou na zradu Judáša Iškariotského, ktorý zradil Ježiša Krista. V tento deň sa zvykli piecť Judáše, ktoré sa jedli ďalší deň ráno. Judáše by mali mať tvar zamotaného valčeka, čím podľa kresťanského výkladu symbolizovali povraz na ktorom sa obesil Judáš. Hlavnými surovinami na prípravu bývali biela múka a med.
V tento deň sa čistili tiež komíny, na znak vymietania zlých síl. Zvykli sa tiež opaľovať polienka z ktorých sa vyrábali krížiky.
Zelený štvrtok
Tento deň je pripomienkou poslednej večere Pána. Zelený štvrtok je pôstnym dňom a jedávali sa predovšetkým pokrmy zo zelených listov špenátu, mladej žihľavy, šťaveľa. Na večeru sa varievala hustá zeleninový polievka, ktorá mala domácich zasýtiť tak, aby vydržali piatkový pôst.
Dievčatá, ktoré chceli mať dlhé vlasy si ich na Zelený štvrtok česali pod vŕbou. V tento deň sa podľa zaužívaných miestnych tradícií mal siať mak. Po zime sa prvý raz vyháňal dobytok na pašu. Gazdovia každý kus dobytku pohladili vajíčkom, aby bol pekný guľatý. Zvuk drevených klepáčov, rapkáčov s ktorými po dedine chodievali chlapci, mali chrániť dobytok pred strigami. Gazdiné a dievky upratovali domácnosť.
Veľký piatok
Pripomíname si ukrižovanie Ježiša Krista, konajú sa Veľké omše a obrady. Drží sa prísny pôst alebo sa jedávali len veľmi striedme jedlá ako kaše, mliečne polievky, mrvence v mlieku. V tradičnom vidieckom prostredí sa dievčatá, ale tiež dospelí zarána umývali pri studni alebo potoku, aby mali po celý rok zdravú kožu, bez chrást, lišajov a vredov. Mládenci oberali z topoľov púčky a varili si z nich voňavku na Veľkonočný pondelok, alebo dali do vody voňavé mydlo. Veľký piatok je tiež dňom otvárania hôr a hľadania pokladov, kedy sa nesmie prať bielizeň, nikomu nič darovať, predávať ani požičiavať.
Ak na Veľký piatok pršalo, platilo: Veľký piatok daždivý, robí rôčik žíznivý.
Biela sobota
Gazdiné začali chystať tradičné veľkonočné pokrmy na celé sviatky, mnohé z nich boli symbolickými jedlami. Jedlá sa len chystali, nejedli sa, keďže ešte trval pôst. Varili šunku, ktorá symbolizovala telo Ježiša Krista. V každom dome sa varievali vajíčka – symbol plodnosti, nového života. Na Veľkú noc malo jedenie vajíčok chrániť ľudí pred zlými duchmi. Klobásy symbolizovali korbáč, ktorým bičovali Ježiša. K šunke sa varieval chren ako symbolická spomienka na umučenie – mal tiež dodať odvahu bojazlivým. Ale varievala sa aj jahňacina či baranina. Jedným z obľúbených pokrmov a súčasne symbol Ježiša Krista bol baránok, ktorý pre mnohých predstavuje nový život alebo mláďatá, ktoré sa na jar rodia. Predtým sa teda v období Veľkej noci hojne konzumovalo baranie mäso. Keď však nastali chudobnejšie časy a ľudia mali hlbšie do vrecka, mäsitý pokrm bol postupne nahradený sladkým pečivom v tvare baránka. Piekol sa tiež tradičný biely koláč tzv. pascha s tvarohovou plnkou a s vrkočom po obvode, bol symbolom tŕňovej koruny. Červené víno symbolizovalo krv Ježiša Krista.
Keď mali gazdiné všetko pochystané a upratané obliekli sa do sviatočného odevu, podobne ako ostatní členovia rodiny a pobrali sa do kostola na slávnosť veľkonočnej vigílie, ktorá sa koná v noci z Bielej soboty na Veľkonočnú nedeľu. Obrad sa začína zapálením a posvätením ohňa a pokračuje zapálením hlavnej veľkonočnej sviece – paškálu.
Veľkonočná nedeľa – Boží hod veľkonočný
Najvýznamnejší deň sviatkov je Veľkonočná nedeľa. Je to oslava Kristovho vzkriesenia a nanebovstúpenia. Víťazstvo života nad smrťou a nádejou na večný život. Ide o prvý deň hodovania po štyridsať dňovom pôste.
Každá gazdiná niesla na veľkú omšu do kostola košík s nachystanými veľkonočnými pokrmami, obradný koláč pascha, varenú šunku, natvrdo uvarené vajcia atď a po omši čakala na kňaza aby im posvätil veľkonočné jedlá. Niekde dávali posvätiť aj trochu obilia, ktoré potom gazda dal do prvej sejby.
Posvätené jedlá sa po návrate z kostola domov dali na stôl a rodina zasadla k slávnostnému jedlu. Po dlhom pôste sa každý tešil na mäso. Z posvätených jedál sa nesmelo nič vyhodiť. Zvyšky z posvätených jedál sa odkladali, muži ich používali pri prvej orbe, ženy pri sadení kapusty.
Po obede sa mládenci zvykli chystať na šibačku, oblievačku, kúpačku, dohadovali si taktiku. Dievky maľovali pre mládencov vajíčka – kraslice, ktoré im dávali ako odmenu za šibačku alebo oblievačku.
Kraslice mali veľký význam už v dávnych storočiach, podľa cirkevnej symboliky spodobňujú nanebovzatie Ježiša Krista. V tradičnom vidieckom prostredí pôvodne prevládali vajíčka červenej farby, ktorá mala znásobiť ich symboliku plodnosti a života. Každá dievčina sa snažila pre svojho milého pripraviť čo najkrajšie vajíčko, aby podľa neho zistil, aké k nemu prechováva city.
Veľkonočný pondelok
Cez Veľkonočný pondelok bývala tradičná oblievačka aj šibačka korbáčmi, no táto veľkonočná tradícia nebola na celom Slovensku rovnaká. Na západnom a časti strednom Slovensku sa dievčatá šibali korbáčmi. Každý mládenec sa snažil upliesť čo najkrajší korbáč. Dievčatá sa šibali, aby boli zdravé, usilovné a veselé po celý budúci rok. Pomocou korbáčov im chlapci odovzdávajú mladosť a sviežosť vrbových prútikov. Pri šibaní zvykli chlapci hovoriť rôzne riekanky. Dievčatá za odmenu chlapcom na korbáče priviazali farebné stuhy, obdarovali ich maľovanými vajíčkami a inými dobrotami. Stužky viazané na korbáč mali tiež svoj význam Červená stužka znamenala, že má dievča daného mládenca rada. Modrá farba bola symbolom nádeje a zelená sa uväzovala na znamenie, že chlapec patrí medzi obľúbencov. Žltá naopak svedčila o nezáujme dievčaťa.
Na väčšine stredného a na východnom Slovensku sa pôvodne korbáče nepoužívali, ale mládenci dievčatá oblievali a používali poriadne množstvá vody. Stačilo ak v obci tiekol potok alebo riečka a dievky, bez ohľadu na počasie skončili vo vode. Dievčatá sa schovávali do komory, maštale či do stodoly. Po dedinách sa ozýval piskot mokrých a uzimených dievčat. Napriek schovávačkám, prechladnutiam, každá slobodná dievka by bola nešťastná, keby nemala kopu oblievačov, kúpačov.
Domáci v každom dome oblievačov či šibačov poriadne pohostili, dievčatá ich obdarovali maľovanými vajíčkami. Večer spokojní mládenci usporadúvali zábavu.
Pustite jar do svojich príbytkov pomocou zdobenia, či prestierania
Zdobenie príbytkov je spojené so symbolikou príchodu jari, začatia poľnohospodárskym prác a vysievaním obilia.
Bahniatka, zelené vetvičky, ktorými zdobíme v súčasnosti naše príbytky, majú svoj význam. Zelený konárik symbolizuje nastupujúcu vegetáciu a budúci príchod leta. Zelené vetvičky obviazané farebnými stuhami, maľovanými vajíčkami, papierovými kvetmi symbolizujú prinášanie leta.
Farebne ozdobené vetvičky, svrčinky, bahniatka skvele vyniknú v jednoduchých vázach z bieleho porcelánu, či jednoduchých čírych presklených vázach, prípadne karafách (ktoré viete použiť ako náhradu za číru vázu).
TIP NA INÚ VÝDOBU STOLA: Zelená mištička
Môžete použiť čerstvo natrhanú trávu, mach, prípadne si sami vypestovať žeruchu. Semienka žeruchy dajte približne štyri dni pred Veľkonočnou nedeľou do misky s vatou na teplé miesto a pravidelne ju zalievajte. Kým príde hlavný deň žerucha skvele podrastie. Do bohato zdobenej zelenej mištičky, či košíka vložíte maľované vajíčka, či iné drobné ozdoby.
Prestieranie
Pri veľkonočnom prestieraní môžete byť nekonečne kreatívny. Pestré farby jari, dekorácie s vajíčkami, kuriatkami, zajačikmi. Sýte farby servítok. Stôl ozvláštnite ak pripravíte veľkonočný menu lístok v tvare vajíčka, kuriatka či zajačika. K veselému nazdobeniu sa skvele hodí čistý biely porcelán. Veľkonočná nedeľa je najvýznamnejším dňom veľkonočných sviatkov, vytiahnite sviatočné príbory, či sklo, ktoré je ozdobou sviatočného stola.
Slovo na záver
Nech už sú vo vašej rodine, okolí zvyky akékoľvek, a je to možné trávte čo najviac pokojných chvíľ s rodinou. Navnímajte kúzlo jari. Nadýchnite sa rozkvitnutých čerešní, jabloní, čerstvo vyjdenej trávy. Pustite farby do vašich domovov. Užívajte si moment bytia.
Pokojnú Veľkú noc praje tím Berndorf Sandrik a Kultúra stolovania.
_____________________
Použité zdroje:
ISBN 978-80-556-1482-3 Tradície na Slovensku, Zora Mintálová Zubercová
VEĽKÁ NOC: Aké sú zvyky a tradície veľkonočné doby? | RadímeAKO.sk (radimeako.sk)
